Luigi Bisignani
Quànnu gànu avùtu l’àttu i richiàmu dè pariènti, ghèradi cchjù nnù quatràru ca nù giuvinièddhu. Tàta ddhavìa dìttu cà avìana jì àra mèrica, ppicchì ntò paìsi nùnn’èra rima e ddhà nfèci campàvanu ppicchì à fatìga c’eradi.
Ghèra nà pìcch
i dispiaciùtu ppicchì àru paìsi ghèradi affizziunàtu e prìmu i sìnni jì, avìa bbulùtu girià ppì ssì chjantà ncapu e s’àrricurdà cùmu gheradi.
Dòppu tant’ànni, abbià dà cinquantìna e cchiù, ntò mìsi agùstu ù miricànu s’era ricuotu. A capammàzzu avìadi avùtu ù nnuòdu àra vùcca dò stòmacu; ù paìsi òddhi pariàdi cangiàtu abbòia. Ddhèra piaciùtu cà à via, dò bbìviu aru paìsi, nònn’avìadi cchjù rìna e vrìcciu e ra màchina ò ggavuzàva pùrugula. Ghèra nà pìcchi dispiaciùtu quànnu àru chiànu da Siddhàta ònna truvàtu cchjù i sìlichi.
C’èradi à viviènzia gùnu dè zìj dà ràzza dà màmma e s’èradi firmàtu àra casa sua. Dòpu saluti e rigàli àri parienti, avìadi passàtu nù pàru i juòrni a spruvà cùmu ghèranu passati l’anni e ragiunà dò cùmu e dò quàntu. Pùa ù miricànu s’èra fàttu nà giriàta ppì ntò paìsi. On ci putìa ccrèdi, sìlichi e scalùni on c’èranù cchiù, tùttu mpàru. Aviàdi addummanàtu ù ppicchì e gùnu ddh’àvia dìttu cà ù shjuòddhu dè sìlichi, ghèra stàtu fàttu ppì passà ntò paisi ccà motarèddha, cò ciùcciu s’avìanu cacciatu tutti. Avìa truvàtu abbòja mutamiènti; ppìsempiu, ara Siddhàta, à cantìna i Cantùni, addhùnni quànnu si passàvadi, acchiancùnu ti chiamàvadi sèmpi nù quàrtu ì vinu, ghèra chiusa ppicchì, muòrtu Fiurìnu, nùddhu s’avìa piàta. Sèmpi àra Siddhàta, ntò rivuòtu addhùnni ppà nòtti chiudìanu ù pustàli, mò avìanu grapùtu nù bàrru. Ara chiazzètta, a chièsia dò Càrmini òn c’èra cchiù e pùru à chjànca i Riguàrdu ghèra stata purripàta. Ari càsi, nò bbidìadi i mùri i fràvica cchì grùpura dè nnàiti ad’ùsu ì nà vota; a muratùra ghèradi cùmmigghiàta ccù ntònachi, acchiancùnu pùru culuràtu. Continua a leggere




